Slovenské balady sú miniatúrne horory, v ktorých sú koncentrované všetky naše najväčšie obavy a strachy. Strach z toho, že prídeme tragicky o najbližších, strach zo starnutia, z toho, že nás zradia tí, ktorých v živote najviac milujeme, že sa naši najbližší časom zmenia na sotva spoznateľné ohavy a že náš život ovplyvňujú temné a nevypočítateľné sily. Hoci nás to všetko desí, zároveň nás to aj neodolateľne priťahuje. Balady, na rozdiel od správ v novinách, pretvárajú tieto strachy na univerzálnu ľudskú skúsenosť, pridávajú k nim poetickú silu a na konci prinášajú katarziu.
Utorok - 22. septembra žiaci a zamestnanci Strednej zdravotníckej školy v Nových Zámkoch vymenili priestory školy za priestory Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde sa zúčastnili divadelného predstavenie s názvom Rev, vresk a brud. Už z názvu vyplývalo, že nepôjde o obyčajné divadelné predstavenie a zrejme to nebude žiadna rozprávka.
Divadelné predstavenie bolo plné silných emócii, zvratov, zložitých tém, no aj humoru. Miestami mätúce, pre niekoho náročné na pochopenie a rýchly dej, ktorý sa postaral o to, aby sme nestihli jedno spracovať medzitým, čo druhé už začalo. Vyvolalo to veľa otázok a diskusií, ako medzi rovesníkmi tak aj medzi profesormi. Každý videl a cítil niečo iné.
Rev, Vresk a Brud nám prezentuje balady rôznych známych autorov, ako sú napríklad ikonický Ján Botto, Ján Kalinčiak, Jakub Grajchman a autor, ktorého meno sa spája s hviezdami, kto iný ako Pavol Országh Hviezdoslav. Zazneli motívy diel ako Zuzanka Hraškovie, Žltá ľalia, Margita a Besná, Rimava, Strašník či Anča. Diela, ktoré sú známe ako zo základných škôl, tak i zo stredných škôl. Témou diela nebolo len spracovanie bolesti a viny po strate blízkej osoby, vnímanie sveta tak, ako ho vnímali postavy, ale autori sa snažili spracovať svet očami tej doby, kedy aj láska mala mnohé podoby a starnutie rôzny priebeh. Podstatou tohto divadelného spracovania podľa mňa bolo ukázať nám mladým nielen to, ako to mohlo vyzerať kedysi, ale aj to, že by sme si mali nájsť čas na naše myšlienky, na ich spracovanie a na to, čo sa v nás odohráva nielen po ťažkých situáciách v živote, ale aj po tých bežných. Balady v nás môžu zanechať rôzne pocity. Dojmy a emócie, ktoré sa v nás môžu miešať. Či je to strach, úzkosť, zmätenosť, smútok alebo radosť. Každá z emócii má svoje miesto a dôvod a je super nechať ju telom a hlavou prejsť bez prerušenia.
Aké mali však dojmy študenti?
Možno niekomu sa to páčilo, možno niekomu nie. Mne osobne sa predstavenie páčilo, myšlienku som chápala najmä preto, lebo autorov poznám a ich diela som čítala. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok, herci hrali emócie excelentne a verím, že sa v tom veľa duší aj našlo. Na moje prekvapenie to netrvalo tak dlho, aj keď by som si želala, aby áno, chcela som si to viac užiť a určite je to zážitok, ktorý by som si zopakovala aj po stý raz a neomrzel by ma.
„Celý priebeh divadla sa mi veľmi páčil a predstavenie bolo zaujímavé od začiatku až po koniec. Herci boli výborní. Divadlo som si veľmi užila a bol to pekný zážitok,“ povedala moja spolužiačka Nela Hlboká, I. PSA.
Ďakujeme pani riaditeľke i vedeniu školy za umožnenie zažiť takýto krásny kultúrny zážitok a už teraz sa tešíme na budúci rok a nové predstavenie.
Nikoleta Košťálová, I.PSA