3. apríla 2023 sa 45 žiakov našej školy zúčastnilo divadelného predstavenia v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Dostali to ako odmenu za aktivitu, ktorú v tomto roku vyvinuli v školskej či mimoškolskej oblasti. Inscenácia so symbolickým názvom Nádej zomiera posledná je úsmevná groteska s prvkami kabaretu a čierneho humoru o našej každodennosti, neúspechoch, absurdite života a vytrvalej viere, že raz bude lepšie. Len treba vydržať!
Divadelná adaptácia minútových grotesiek známeho maďarského autora Istvána Örkénya reaguje na udalosti posledných mesiacov. V dobe krízy, keď je veľmi ľahké stratiť nádej a radosť, prinášame cez Örkényov absurdný svet posolstvo o tom, že na všetky ťaživé situácie sa dá dívať s humorom a ľahkosťou. Ba dokonca, že prijať život taký, aký je, aj s jeho nevyhnutným koncom, vôbec nemusí byť také desivé, ako sa na prvý pohľad zdá.
István Örkény s jemu vlastným sarkazmom komentuje bežné aj nezmyselné dnešné situácie na zemi. Sprievodcom týmito grotesknými príbehmi je pani Ibolya, ktorá sa prebudila z posmrtného spánku a putuje súčasným svetom. Jej putovanie je prekvapivou a vtipnou konfrontáciou dávneho minulého sveta s absurditou dneška.
Inscenácia s nadhľadom a iróniou poukázala aj na to, aké zbytočné je strácať čas hľadaním odpovedí na nezmyselné otázky a aké dôležité je urobiť si náš čas na zemi čo najviac príjemným.
„Piati známi herci nás šikovne vtiahli do deja svojimi hereckými schopnosťami. Predstavenie bolo autentické najmä tým, že hudba bola hraná naživo, a to hercami samotnými. Zvukové efekty, napríklad výstrel zo zbrane, spravil vlastnými ústami herec do mikrofónu zvonivým: "Puf!" čo v samotnom akčnom kontexte bolo veľmi komické.
Herci vystriedali množstvo rol, z ktorých tie hlavné boli vážnejšie a tie vedľajšie scénky mali ďaleko od zmysluplnosti. Ako napríklad ukážka "relativita strachu", kedy herci stvárňovali mušky a každá považovala za dôvod strachu niečo iné.
Najvtipnejšia scéna podľa smiechu v publiku bola, keď hrali maďarských astronautov. Slzy od smiechu som mala na krajíčku aj ja. Reportérka sa spýtala jedného z astronautov: ,,Čo ste robili v mladosti, vždy ste chceli byť astronautom?" Predstavte si odpoveď so silným maďarským prízvukom: "Nooo, ja keď bol malý, nechcel byť astronautom, ja som topil sysľov." Slzy som nevyronila iba ja, ale aj herečka stvárňujúca ženu po smrti, ktorá dokonca v dvoch scénach plakala od dojatia, keď mala monológ o zmysle svojho života. Naozaj profesionálne zahrané.
Ďakujeme za takýto umelecký zážitok!“ (Sabína Oršová, III. A)
Sabína Oršová, III. A
PaedDr. Monika Bednárová
školský špecialista v oblasti
využívania knižničných služieb